Prechod na digitálne pozemné vysielanie
Vypnutie analógového vysielania patrilo k najväčším zmenám v histórii televízie u nás – dotklo sa takmer každej domácnosti, ktorá sledovala televíziu z antény.
Prečo sa prechádzalo na digitál
Analógové vysielanie bolo z hľadiska frekvencií veľmi neúsporné. Jeden program zaberal celý televízny kanál a na pokrytie krajiny bolo treba veľa kanálov na rôznych vysielačoch, aby sa navzájom nerušili. Digitálne vysielanie DVB-T dokázalo do jedného kanála vtesnať niekoľko programov naraz a navyše umožnilo budovať siete, v ktorých viac vysielačov vysiela synchronizovane na tom istom kanáli (jednofrekvenčné siete, SFN).
Uvoľnené frekvencie, takzvaná digitálna dividenda, sa mohli využiť na ďalšie programy aj na mobilné siete. Európske krajiny preto postupovali koordinovane a analógové vysielanie ukončovali v podobnom období. Divákom digitál priniesol viac programov, obraz bez šumu a duchov, širokouhlý formát, elektronického programového sprievodcu a titulky.
Na Slovensku aj v Česku prebiehal prechod postupne, región po regióne. V každej oblasti istý čas bežalo analógové aj digitálne vysielanie súčasne, aby si diváci stihli zaobstarať potrebné zariadenie, a potom sa analógové vysielače vypli. Termíny sa oznamovali vopred v informačných kampaniach.
Čo museli diváci kúpiť a urobiť
Starší televízor s analógovým tunerom digitálny signál nespracoval. Riešenia boli dve: externý set-top box pripojený k televízoru, najčastejšie cez konektor SCART, alebo nový televízor so zabudovaným tunerom DVB-T. Anténa mohla vo väčšine prípadov zostať, ak prijímala v pásme UHF a mierila na vysielač, ktorý vysielal aj digitálne. Kto mal anténu len pre pásmo VHF alebo mieril na vysielač, ktorý digitál nevysielal, musel anténu vymeniť alebo presmerovať. Problémy robili aj staré spoločné rozvody v bytových domoch, ktoré bolo treba upraviť.
Po naladení sa ukázala nová vlastnosť digitálneho signálu: buď funguje dokonale, alebo sa obraz rozpadá na štvorčeky, prípadne zmizne úplne. Slabý signál, ktorý na analógu znamenal len trochu šumu, na digitál nestačil, a mnohé domácnosti zistili, že ich anténu treba lepšie nasmerovať alebo doplniť zosilňovačom.
O niekoľko rokov neskôr nasledovala ďalšia vlna zmien s prechodom na DVB-T2, pri ktorej sa zväčša menil prijímač, nie anténa. Kto si pri prvom prechode kúpil zariadenie len s podporou DVB-T, musel ho tentoraz vymeniť znova. Prehľad celého vývoja nájdete v článku Digitálne pozemné vysielanie na Slovensku.