Home · Články · Fórum · Luterán Blog November 30 2020 06:16:48
Reklama
Tu je priestor pre Vašu reklamu.

Hranice v nás a okolo nás

      Prázdniny 2007 sa skončili a treba dúfať, že s touto letnou sezónou sa skončili aj časy, kedy boli Slováci, Česi, Maďari a Poliaci nútení v rámci hraníc EÚ ešte stále šaškovať svojimi preukazmi identity. Neskoro, ale predsa by sa pre nich od 1. 1. 2008 malo naplniť základné právo občanov, ktorým je slobodný pohyb v rámci jednotnej Európy bez zbytočných obmedzení. Už je načase, lebo aj chlapci a dievčatá kontrolujúci na hraniciach doklady z toho majú poriadné lečo. Otázkou je, či im to robí dobre z titulu úradníckeho stavu, alebo im naozaj chaotické predpisy vyrábajú starosť profesionálne sa v nich zorientovať. Naposledy v Grécku na ostrove Kos si s týmto problémom tiež chvíľku nevedeli dať rady. Všetko prebiehalo ako malo. Batožina bola presvietená a po obdržaní palubného lístka sme sa dostali k stanovisku kontroly preukazov totožnosti a príručnej batožiny. Úradník nás blahosklonne ako občanov EÚ posunul ďalej bez nutnosti nahliadnutia do pasov, či preukazov. Po procedúre odkladania opaskov, prsteňov, mobilov a možno aj protéz sme sa ocitli v odletovej zóne, kedy už len netrpezlivo čakáte na to svoje lietadielko. Keď to naše smerujúce do Košíc už bolo pripravené na odlet, ujovia úradníci si odrazu spomenuli, že Slovensko asi ešte nie je v Schengene. Začali tak trocha chaoticky pobehovať, aby to celé nakoniec vyriešili následnou kontrolou dokladov. Procedúra nebola mimoriadne zložitá. Orgán urobil "kuk" do dokladu a vec bola hotová. Napriek všetkému bolo zaujímavé pozorovať reakcie niektorých spolueuroobčanov. Nasrdení Slováci začali nadávať na matičku Európu. Podľa ich názoru je EÚ diktatúra, čo rozhoduje o všetkom, koľko cukru dopestuješ, koľko cukru máš na sklade a v súvislosti s tým veci maľovali najčiernejšie ako si len možno predstaviť. Nedalo mi a s jedným z "krikľúňov" som sa dal do reči. Napodiv inteligentný človek v strednom veku akoby nechcel pochopiť rozdiel medzi bývalým RVHP, kde sme sa ocitli nasilu a medzi EÚ, kde sme vstúpili dobrovoľne. Po trocha dlhšej debate som konečne pochopil jadro celého problému. Dotyčný pán nevelebil RVHP, práve naopak, ukázal sa ako jeho veľký kritik. Následná nespokojnosť z EÚ vyplývala z jednoduchého dôvodu. Za pomerne krátky čas žitia v ňom pocítil veľké sklamanie. Toto vyplynulo z nadmerného očakávania. Dôvod nebol ani tak materiálny ako skôr morálny. Vstup do spoločného európskeho priestoru mal podľa jeho predstáv znamenať očistenie spoločnosti od všetkých neduhov minulosti. Samozrejme, Brusel žiadny čarovný prsteň nevlastní. Náš vstup do EÚ je zatiaľ to najlepšie čo mohlo krajinku pod Tatrami postihnúť. Teraz, na rozdiel od nedávnej minulosti, je všetko v rukách Slovákov. Ak budeme pasívni a k tomu ešte aj uplakaní, budeme len akýmsi príveskom vyspelej Európy. Prefíkaná časť slovenskej obce si bude krochkať od blaha a bude sa nadájať z kadejakých fondov, zbytková väčšina bude závidieť a bude sa utápať v beznádeji. Takýto scenár sa však dúfajme nenaplní. Podstata existencie EÚ totiž Slovákom nahráva. Mnohí ľudia z vyspelejších častí zleniveli a za prejav luxusu považujú prepchaté brucho a konto. Pravda, na Slovensku mnohým nakradnutý luxus z večera do rána, okrem spomínaných atribútov, poškodzuje aj zbytky zdravých mozgových závitov. Tam už asi regenerácia nehrozí, a preto si musíme dať pozor, aby sme dedičstvo našich otcov a materí využili v prospech budúcich generácií aspoň u zbytku relatívne normálnych jednotlivcov. Teraz ale nie je žiadna reč o tom, ako drôtujeme hrnce, opravujeme Budapešť, či opatrujeme detičky. Treba mať otvorené oči a pozorovať veci okolo seba. V Grécku na ostrove Kos mi bolo až nepríjemné pozorovať neporiadok spôsobený domorodým obyvateľstvom. Miestni taxikári majú vo zvyku zbavovať sa plastových fliaš a hliníkových obalov jednoduchým vyhodením z okna idúceho auta. Druhým šokom vyššieho druhu bolo zistenie, ako sa miestni obyvatelia zbavujú starých áut a iných harabúrd veľkých rozmerov. Jednoducho ich odhodia najlepšie tam, kde by to nikto neočakával. Auto sa dopraví k strmému zrázu a spustí sa do priepasti. Ak žiadna priepasť nie je v dosahu, mašina sa odstrojí a postaví sa na bočnú cestičku. Pri tej našej k moru sa takto jedného rána objavil velikánsky prehrdzavený karavan. Doma nám naozaj do zbierky prírodných krás chýba už len to more a poriadne slnko. Pálivého slnka sa istotne raz dočkáme a vstupom do EÚ už máme i svoje more. Zachovajme si ešte zdravý rozum a odvahu a bude to dobré.

Komentáre

RH , December 18 2007 21:12:43
Ano, nacase, ze sa otvoria hranice a nase zakladne ustavne pravo na volny a neruseny pohyb bez zbytocneho "sacovania" dokladov a tovaru bude skutocnostou. S mrazenim v tele spominam na uplynule leto a nasu dovolenku s priatelkou v Turecku a na nemilu situaciu na kosickom letisku skoro rano pred 04:00 a odletom lietadla. Zo dvesto ludi pred odletovou halou a pasovou kontrolou, my s polovickou asi 15-ty v rade. Dav ludi sa posuva ako husenica, prispatejsi prislusnici otvaraju 25 minut pred odletom lietadla pasovu kontrolu. Vsetko prebieha v poriadku a pomaly prichadzame na rad, dzentlmensky najprv pustam priatelku, v poriadku prechadza. Moj novucicky europsky pas si prislusnik chvilku listuje, obzera mna, obzera pas, zasa mna... Nemilym usmevom sa pyta priatelky ci cestujeme spolu, po kladnej odpovedi ju pusta do odletovej haly a mne kaze ist bokom vedla radu stojacich ludi. Trapas, hnev, nemile prekvapenie hlavne mojej drahej polovicky, mna, cudne pohlady dalsich cakajucich turistov ktorich prislusnik riesi dalej a ja bezradne stojim vedla nich pod okienkom... Prejde 10 minut a nic sa nedeje, takmer vsetci dovolenkari uz su v hale odletov, priatelka ma slzy v ociach. Ziadne vysvetlenie, prepacte, taka a tak vec. Len listovanie v pase, tukanie do pocitaca, nasledne nejaky telefonat. Cas hustne, moja trpezlivost dochadza. Konecne prislusnik podide k okienku a bez slova mi podava moj novy pas... Pytam sa ho na dovody, co, ako preco, je mi trapne, som bezmocny... S chladnou hlavou povie - nejaka chyba v evidencii, nesedeli im cisla alebo nieco podobne. ODCHOD! Hura, som v hale, dovolenka sa moze zacat. Nemal som uz dalej odvahu opytat sa ho, ci nahodou nebudem mat problem pri vstupe a kontrole v Turecku alebo nebodaj pri navrate domov... Nastastie vsetko dobre dopadlo, v dalekej krajine nas po 2 hodinach letu vita 45 stupnov a mili a usmievavi turecki prislusnici na letisku...

Pridať komentár

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

Hodnotenia

Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.

Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.

Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.
Prihlásenie
Meno

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového kliknite práve sem.
Kto je Online
Hostí Online: 1
Žiadny člen nie je Online

Registrovaní členovia: 3,300
Neaktivovani členovia: 0
Najnovší člen: y2yj44hd
Partnerské weby


Chcete sa stať partnerom?
Kontaktujte nás