Kde to žijú tie politické mátohy?
Pridal Administrator01 Dátum November 24 2007 12:16:06
Milí čitatelia, jar je už ako leto a človeka nič neprekvapí, vrátane mafie, nech už sa nazýva politika a či len lobby. V súvislosti s jarou už mám prvý zážitok za sebou. Veľkonočný pondelok sa vyfarbil ako maľované vajíčko, manželka a dcéra neznášajú už len slovo "kúpač" a tak sme sa netradične vybrali na cestu po kúsku východného Slovenska. Na trase Prešov - Stará Ľubovňa sme cez okná auta pozorovali živý oblievačský ruch dedín a kým som ja, tak trocha zo srandy, obhajoval ľudové tradície, moje "dievčatá" mi nadávali do primitíva. Kúsok za Starou Ľubovňou sme odbočili smerom k obci Jarabina. Odtiaľ sme absolvovali peknú pešú túru cez blízke tiesňavy. Cestou späť na kopci sme v diaľke objavili zasneženú panorámu Vysokých Tatier. Tá nás priam magicky vyzývala na priblíženie sa. Výzvu sme prijali a nebanovali sme. Za každou zákrutou sa odkrýval čoraz krajší a neopakovateľný pohľad na naše veľhory. Ten chytí za srdce každého. Škoda len, že bohatstvo okolitej prírody sa neodráža na infraštruktúre. Veď niektoré úseky cesty zo Starej Ľubovne do Popradu pripomínajú časy, akoby vystrihnuté z totalitného sovietskeho žurnálu. Spomalený presun má však aj svoje výhody. Okolie sa dá omnoho lepšie pozorovať a absurdné detaily vnímate ako na filmovom plátne. Zdá sa, že ľud slovenský si veľkonočné tradície pestuje stále v rovnakom rytme. V jednej obci vidíme troch mládencov hľadajúcich oporu, kde sa len dá. Jeden sa "kymácajúc� okolo zábradlia úporne snaží o jeho uchopenie a druhý je sprava zavesený do kamaráta, ktorého našťastie z opačnej strany vyvažuje na pleci zavesená mohutná harmonika. Hneď v ďalšej obci sa naopak trom mladým dievčatám blízkym pätnástich liet zakliesneným do seba darí celkom slušne udržať kurz na nohách, ktoré im zjavne vypovedajú poslušnosť. Úzka cesta s množstvom výmoľov bez akýchkoľvek odpočívadiel nedáva priestor na zastavenie a vychutnanie si panorámy Tatier. Tie sa sprava nástojčivo objavujú v čoraz väčšej kráse. Viditeľnosť je taká úžasná, že odrazu je možné v diaľke detailne rozoznať aj zasneženú Kráľovú Hoľu so stožiarom vysielača na vrchole. Slováci, Slováci, mali sme my len šťastie, keď nám pán Boh doprial pohľad na takúto krásu! Horšie je len to, že si tú krásu asi chceme uchovať len pre seba a vo svojom bordelíku. Po príchode do Popradu to jednoducho na nás prišlo. Tak sme zabočili na parkovisko s novým obchodným centrom, ktoré sa tvárilo, že je tvorené. Bolo, aj nebolo. Priestor vo vnútri "jak sviňa", hypermarket otvorený, traja ochrankári však vstup do priestoru s toaletami úspešne bránili vlastnými telami i zábranami. Zopár zahraničných návštevníkov nevychádzalo z údivu vrátane našich mechúrov. Rýchlo preto do auta a hajde k ďalšiemu hypermarketu, ktorý predstavte si, disponoval toaletou s jedným pisoárom! Viete si predstaviť nekonečnú úľavu po návšteve inkrimininovanej miestnôstky? A to mi prosím ani príliš nevadilo, že ma pri takomto jednoduchom úkone neustále vyrušovali ďalší netrpezlivci z radu, ktorí sa nevedeli dočkať. Primitívnu radosť rýchlo zastrel pocit hanby, keď som si na parkovisku nechtiac vypočul názor zahraničnej rodinky, ktorá celú túto tortúru absolvovala rovnako. Z parkoviska obdivovali cez ošarpané paneláky oklieštenú panorámu Tatier a čudujem sa im, že neboli schopní pochopiť našu neschopnosť poskytovať služby. Na Slovensku si radi pestujeme faloš a farizejstvo. Dobre to bolo vidieť z mimoriadneho zasadnutia parlamentu za účelom odvolania ministra hospodárstva, ktorý mi, mimochodom, môže byť rovnako ukradnutý ako predchádzajúce figúrky na tomto poste. Neviem, či chlapci z opozície melú z posledného, keď sú schopní vyhadzovať milióny na úkor daňových poplatníkov za somariny ako bola posledná. Bolo to neprimerané, nepripravené a hlavne to malo primitívny účel za každú cenu prekryť špinu minulej vlády súvisiacu s kupovaním poslancov. Minister sa takto v očiach verejnosti vďaka nešikovnej poľovačke médií a opozície stáva čoraz viac sympatický za to, že vec pomenoval pravým menom.